Prvé boty na ulici
Bolo to raz jedno
popoludnie, keď som to skrátka vybalil na ulicu a hneď
sa zhrklo kopec ludi okolo mna, že čo to mam a že to
chcu skusit. Odhodlali sa asi traja kamaráti, ale s
deviatimi ďalšimi som už pochopenie nemal. Nechceli sa
predvádzať a ak sa mi vyhli. Nepochopil som presne o čo
im šlo, ale bohužiaľ ide o ten nezávislý typ ľudí, čo
nechcú aby bola na nich upriamena pozornosť aaby sa už
už neposrali z niečoho komerčného, či komerčne známeho.
Poweriser sú síce známe zábavky ale nie až tak aby to
bolo proti ich debilnému presvedčeniu vegetariánstve a
bojkotu všetkého komerčného vrátane Britney Spears a
Coca Coly. Skrátka začal som s tým v našom
stredoslovenskom meste ako prvý a až teraz pred pár
mesiacmi sa pridal ďalší chalanisko čo už hádže saltá a
preskočil favorita na parkovisku. Úspešne. Na druhej
strane favorita bola kopa sena, ono sa to zdá, že seno
je fajn, ale to seno a botky, no nie je to ideálne,
chvíľu to seno dávate preč, vypadá to divne keď to všade
trčí kde sa len dá.
Skrátka ako som to doniesol na ulicu, ľudia pozerali.
Jasné že pozerali. "To je šialenec" si mysleli viacerí.
Ale nebolo miesto kde sa na tom hrať, kde skákať a
nedopadať pritom na tvrdú zem betónu sídliska. V picnici
som skusal skakať, ale klzke linoleum urobilo svoje ked
som skocil na prvých krokoch trochu krivo a aj do toho
smeru ma šmyklo. Narazený lakeť som poriadne neohol ešte
dva dni. Neraz som mal pocit že ten kus čierneho plastu
čo je najdôležitejší kus vecičky, že praskne, ale
nestalo sa, ani pri vysokom výskoku.
Sprvu som začal
hchodiť len na tom okolo baráku, prechádzal sa a pútal
pozornosť, no a, veď aj to bolvedľajší produkt toho ako
som sa zabával športoval. Potom mi kamarat navrhol si
zaplatit školskú telocvičnu. Dá sa to ak máte známych na
škole a presne im vysvetlíte čo máte a prečo ju chcete
prenajať. Prenajíma sa športovým mužstvám za nejaký
poplatok možno aj vo vašom meste, deti tam hrajú a
nejaký dozor dozerá. Ja som si zaplatil 50 korun na
hodinu vstupu do jedenj časti teláku a tam si skúšal
skoky. Celkom som si takto užil asi 30 hodín za celý
tento rok. Je to sranda väčšia. neraz sa stalo že si iní
športovci doviedli ľuudí len sa pozrieť a namiesto ich
sportovania pozerali na mna. Žinienky som si mohol
nastavit a skákať. Moje pokusy o saltá nedopadli nikdy z
prvu dobre. A neraz bolel krk aj hlava. Radím to
neskúšať ak ste tlsté prasa ako ja. Som tlstý vykrmený,
nenažraný a ťažký. Preto aj tie topánky som musel
kupovať pre svoju váhu (tak sme to volili ked sme ich
pre seba vyberali, skôr to bolo bez mojej prítomnosti
ale kupca vedel že som tlsté prasa), avšak čo by som pre
svoje schudnutie nespravil. nepodarilo sami schudnúť
nič, možno ak len trochu pocvičiť nohy. Potom som
pochopil aký je rozdiel medzi mojim modelom botiek a tým
novším modelom botiek. V zapínaní, ktoré mi robilo
nepríjemné otlaky na nohách. Preto som si kupil chrániče
a nechal ušiť vyplne ktore sa dali nastaviť na nohu a
tým to nebolelo tak. premoju tlstú nohu skrátka noha
bola pevne v železe zakliesnená. Aspoň že to zapínanie
vymysleli tak dobré že sa nevypína ako na mojich
lyžiarkach starých.
|
|
Čo
sú to skákacie topánky:
Možno ani neviete čo to je a ja vám to teda predstavím,
ja vám to teda poviem. Skákacie topánky sú kórejský
vynález - dali tomu meno Poweriser, druh adrenalínového
alebo skôr vlastnej kategórie šialeného športu. Niekto
im hovorí sedemíľové boty, niekto poweriser, niekto
dokonca klokanky, vo svete známe ako jumping stilts -
skákacie boty. Dá sa na nich skákať, preskakovať, utekať
na veľmi veľké vzdialenosti ale čo je nevýhoda, tie
konce plastové sa časom opotrebujú a vy musíte za nemalý
peniaz kúpiť nové. Keďže som mal original poweriser, tak
som mal o problém postarané aspoň tým vedomím, že keď sa
mi pokaslú moje konce nášlapok , tak si môžem kdekolvek
kúpiť pasujúce iné konce nové. Fungujú podobne ako
lyžiarky ale samozrejme vyzerajú inak. Zapíanie je
pevné, musí byť. Pre rôzne hmotnosti je určený rôzny
poweriser. Nuž potom čo sa týka konštrukcie tak je
kovová, hliníková alebo skrátka ak som to správne
odhadol, je tam zliatina viacerých ľahkých kovov, aby sa
to dalo uniesť a behať s tým. Hlavná súčiastka okrem
zapínania a konštrukcie je pružina, alebo skôr veľký
čierny špeciálny pruh z pružných umelých látok. Vraj
presne tento materál slúži aj v letectve pri výrobe
vrtulí vrtuľníkom a lietadlám pre platne vrtulí.
Zaujímavé zistenie ale čo je na nej pravdy naozaj
netuším, no všade som sa dočítal že to je pravda. Pod
nohami kus vrtuľníka teda a vy vyrážate niekam von,
pofrajerčiť, popreskakovať kopec vecí a nezabudnite na
to posledné - bezpečnosť.
Viac nájdete tuna.
|
|